Ako a prečo schudol Tomáš Fedorčák

Predtým než som sa rozhodol vyhľadať služby realfitu alebo teda vyhľadať konkrétne Rada Cabúka som dostal odporúčanie. Tým, že trénoval môjho veľmi dobrého priateľa a videl som ako sa menil za určité obdobie, kedy sme sa intenzívne stretávali. Ja som sa jeden moment postavil na váhu doma a ručička sa hýbala bližšie a bližšie k stovke. To je vtedy taký moment, kedy si buď niekto niečo uvedomí alebo na to proste nejako nepozerá. Ja som sa začal nejako zlé cítiť, mal som tráviace ťažkosti, často ma pálila žáha. Zle som mal nastavený systém stravovania, preto som vlastne aj ďalej priberal. Váha mi v priebehu roka dokázala veľmi kolísať. V roku 2013 v máji, som dokázal schudnúť na 88kg a to som začínal na 95 kg. Bolo to len preto, lebo som sa ženil a chcel si obliecť nie 54ku ale 50tku oblek. Tak som sa rozhodol vyhľadať služby iných trénerov a podarilo sa mi schudnúť. Potom som sa oženil a moja váha išla stále hore a hore, až sa tá ručička približovala k stovke. Potom som si v zime povedal a dosť. Neveril som sebe a neveril som ani Radovi, ale rozhodol som sa, že to skúsim. Teraz máme september a od januára cvičím aktívne.

Ja som stále bol taký šľachovitý, nikdy som nebol tučný, kým som nespoznal moju manželku...nie, nie, to asi vekom sa muž nejako tak formuje. Ja som stále hovoril, že ja netučniem, ja mužniem. Vekom sa to možno nejako nabaľuje. Bolo obdobie kedy som v roku 2009 schudol tiež nejakých 10kg, lebo som bol 3 mesiace na Cypre s vtedajšou manželkou (s priateľkou vtedy). Boli sme tam tri mesiace a jedli sme len ryžu, tuniaky, zeleninu a ovocie. Nepotreboval som jesť veľké a ťažké veci, ani som na nich nechcel míňať peniaze. Tým, že som bol vonku, pri mori bolo 45 stupňov, tak som nebol ani často hladný. Pekne som schudol a potom to postupne išlo pomaličky hore zlou životosprávou. V čase kedy som aktívne cvičil, resp. tancoval, tak som bol normálne štíhly. Nemal som žiadne problémy s bruchom alebo s nejakými kilami navyše. Mal som trikrát do týždňa aktívny dvojhodinový tréning, kedy sme všetci chodili zmočený ako po sprche. Vtedy som mal aj spotrebu energie a nie len príjem.

Tak prišlo to nejako tak prirodzene. Boli už iné priority, iné obdobie životné, kedy sa aj klub, kde sme tancovali nejako rozpadol čiže mal som asi 20 rokov, keď som prestal tancovať, nepamätám sa presne, tak nejako.

Áno, išlo to pomaličky hore a stále sa to ďalším obdobím zvyšovalo. Nemám to veľmi odsledované, či sú nejaké body, kedy som priberal, ale tak to postupne išlo. Po svadbe, tá krivka išla prudko hore. To viem, že za posledné tri roky som sa z 88kg vypracoval na sto teda 96kg, kedy som už prišiel tu. Nastal aj moment, kedy som u môjho známeho na váhe navážil aj 101kg. A to už som sa zľakol. To bol večer, keď sme boli najedení, preto sa už teraz večer nikdy nevážim, sa bojím toho.

Večerné jedenie je často príčinou nadváhy.

V čase po svadbe, tam je to také najcítiteľnejšie. Váha mi veľmi kolísala z roka na rok a veľmi rýchlo išla hore. Bolo to o tom, že som chodieval neskoro večer z práce a večer som sa poriadne najedol. Ja som za celý deň mal raňajky, obed a skorú večeru. Prišiel som domov o desiatej a bol som schopný zjesť štyri rožky s maslom, so šunkou a ešte s niečím a k tomu niečo sladké. Keď som mal chuť na sladké, proste som si to kúpil bez toho, aby som mal nad sebou nejaký výkričník alebo niečo. Nepil som, ak sa bavíme o nejakom alkohole, fajčení. Nepil som, prestal som s fajčením, teraz je tomu tri roky. Alkohol som nepil, takže on v tom nebol, skôr to jedenie nekontrolovateľné po večeroch. To bol u mňa si myslím najväčší problém. V tomto momente sa najem, keď prídem domov, ale viem, že pečivo si nedám. Nedám si ani krupicu alebo niečo podobné. Dám si niečo, čo mi neublíži v zmysle, že sa to na mne nejako neusadí. Aspoň teraz takto dokážem uvažovať. Možno som si to aj vtedy uvedomoval, že si nemám dať tie štyri rožky, ale tá vôľa nebola dostatočne silná oproti tomu, aká je teraz.

Vyzeralo to asi tak, že som rozmýšľal, kam pôjdem cvičiť, koho oslovím a ako budem cvičiť. Začal som v januári cvičiť, aby som do mája vyzeral lepšie, v máji som sa ženil. Vyhľadal som služby jednej trénerky, s ktorou som nedosiahol výsledky, pretože mne sa nepáčil ten kulturistický štýl chudnutia. Nebolo to o funkčnom tréningu, bolo skôr silové. Čiže ma to veľmi nebavilo. Jedálniček bol striktne – cottage cheese vtedy, ráno maximálne 100g toho. Toto bola vec, ktorú som ja nedokázal ukočírovať aj z hľadiska mojej práce. Nevedel som si zabezpečiť, aby som mal na pare steak so zeleninou každý deň. Bolo mi jasné, že musím urobiť aj so stravou niečo, aby sa to nejako upravilo, aby bol príjem sacharidov čo najmenší. Potom som sa rozhodol vyskúšať jednu takú modernú metódu, volalo sa to Fit your body. Cvičí sa tam pod prúdom ,bol to prístroj, ktorý mi stimuloval svaly. Obliekli ma do kombinézy a nahrádzalo mi to reálny záber, ako keby s činkami. Sval sa tam dostal do impulzu, teda sťahu a ja som tam dokázal veľmi rýchlo spaľovať. Dokázal som sa tam za 25 minút tak spotiť a pritom som nezaťažoval kĺby. Za dva mesiace som sa dokázal dostať na slušnú váhu. Bolo to niečo nové, niečo zaujímavé a tým som vlastne schudol do svadby. Čiže takto vyzerali nejaké moje prvé skúsenosti s cvičením pod vedením trénera a cvičením v centre.

Stravu som upravoval, ale nebolo to nič také drastické. Jedol som celozrnné pečivá a ak sa nemýlim pečivo som vysadil úplne, až keď som prišiel sem do realfitu. Väčšinou to bolo nie biele, ale cereálne pečivo, snažil som sa tiež jesť menej cukrov, menej sacharidov prijímať. Namiesto parených buchiet som si dal steak, síce bol s ryžou, ale prišiel mi rozumnejší ako buchty na pare. Normálne by som si dal segedínsky, ale namiesto toho som si dal rizoto. To bola taká zmena.

Nie, po svadbe som nepokračoval. Dosiahol som, že si mohol obliecť 50tku oblek a na svadbe som bol pekný. Potom som prirodzene prestal. To cvičenie ma nepripútalo natoľko, aby som si povedal, že budem ďalej pokračovať. Nevytvorilo to vo mne ani závislosť, ani nejaký vzťah samotný, ani žiadne puto. Bolo to len rýchle schudnutie a dostatie sa do formy. Po svadbe som už cvičenie neriešil. Tak ako 9 z 10tich mojich kamarátov som po svadbe pribral. Potom som sa s tým rozhodol niečo spraviť, lebo sám sebe som sa nepáčil. Musel som si kupovať 36tky rifle, XL veci a už som si nemohol kupovať konfekčnú veľkosť. Sám sebe som sa proste nepáčil.

Ja si nemyslím, že by to bolo tým, že sme sa doma zle stravovali. Skôr to bolo, kvôli neskorým večerám. Musím, ale povedať, že som si určite v strave nevyberal. Ak bol segedýnsky guľáš dal som si ho alebo rizoto, lebo som videl v ňom pôžitok. Neriešil som čo je pre mňa lepšie. V tom bol najväčší problém. Zároveň som žiadnu energiu nevydával, len primal. Od svadby som mal aktivitu sem tam sporadicky sqôš, futbal a 5-6 dní nič. Iba som jedol, bol v práci alebo doma. Nebol tam žiadny pohyb, nerobím ani v továrni ani nikde takto, aby som zdvíhal ťažké veci, len som sedel v kancelárií a tam už sa to nabaľovalo. Myslím si, že najhoršia robota je v kancelárií, pretože tam potrebujete neustálenie niečo pchať do úst, aby ste nejako fungovali a sa upokojovali a uspokojovali. Ja som si to nahrádzal kesíkmi, čipsami a tak podobne.

Po svadbe sme chodili veľakrát na obed alebo večeru ku svokrovcom. Svokra robila veľa chutných koláčov a strava tam bola zahustená múkou. Taká typická domácka strava, pričom u mňa doma sme nikdy nič nezahusťovali, lebo sme všetci mali problémy so žalúdkom. Svokrovci často mali kačku alebo hus, jaternicu a tak podobne, pričom oni sú geneticky štíhly a môžu jesť hocikedy, hocikoľko. Ja sám, ale také genetické vlohy nemám a nemôžem si dovoliť toľko jesť ako oni. Tam bola aj zmena tej stravy a spôsoby úpravy, kopec domácich zemiakov. Myslím, že aj to mi pomohlo k mojím kilám navyše.

V prvom rade som si neveril lebo som si nevedel predstaviť, že budem niekde chodiť 3krát do týždňa. Nezdalo sa mi, že sa mám fixovať na nejaký čas, nevedel som si predstaviť, že by ma to mohlo baviť. Vedel som, že opäť budem musieť upraviť stravu. Budem sa trápiť a budem musieť hladovať, budem z toho nervózny, nebudem si to vedieť pripravovať. Tým, že už som raz schudol, potom nastal jojo efekt, ja som zas pribral bol dosť nedôverčivý a skeptický. Myslel som si, že schudnem 12-15kg a potom zas priberiem 20kg. Preto som bol veľmi skeptický, raz som to už zažil, tak prečo by to tentokrát malo byť iné. Nakoniec som sa rozhodol, že do toho pôjdem. Bol január a chcel som sa dať do leta do poriadku. Nakoniec som 18.1.2016 začal a premohol som sa na prvých tréningoch. Nebol som ešte naladený na to celé, ale potom sa to prelomilo. Takže som tomu neveril, ale dal som tomu šancu.

Ja som dostal od Rada jedálniček, kde bolo napísané čo môžem a nemôžem. Následne som sa ho pýtal ako je možné, že môžem toto a toto nie. Dal mi racionálne vysvetlenie, ktoré boli pre mňa dostatočným argumentom, že to idem skúsiť. Nastala situácia, že som to začal aplikovať. Na večeru som si dal slaninu, klobásu, šunku k tomu syr, paradajku a prípadne mozzarelu a poslal som Radovi aj fotku s mojou večerou. Rado mi totiž stále vravel, aby som sa večer pokojne poriadne nejedol, aby som ráno pripadne nemusel ani raňajkovať. Pridal som si tam aj šalát. Najprv som Radovi, ale poslal fotku, kde som nemal slaninu ani klobásu a Rado mi na to odpísal, že kde mám tuk. Tak som si tam doplnil ešte klobásu a Rado bol spokojný. Ja som následne schudol 12kg za to, že som večer jedol klobásu aj, keď nie s pečivom. Najprv som neveril tomu jedálničku, pripadalo mi absurdné ako toto môže fungovať a ani tým jeho odporúčaniam. Zistil som, že keď budem dodržiavať jeho odporúčania, budem jesť tuky tie, ktoré jesť môžem, nie zase hocijaké a doplním to dostatkom zeleniny, môžem to dotiahnuť až tam kam som to dotiahol.

Predchádzajúci tréneri mi robili jedálničky štýlom 100g cottage cheese, k tomu jedna paradajka. Na obed 100g ryby s brokolicou na pare. Boli to také otrepané veci, ktoré si človek musel vážiť, pripravovať a keď som chcel, aby mi to aj chutilo musel som to stále obmieňať. To bolo popri moje práci nemožné, ja sa stravujem v reštauráciách. Nemám čas si jedlo pripravovať doma. Ak si človek chce jedlo zobrať so sebou, musí si ho pripraviť ráno alebo deň vopred a to som ja nechcel. V tom bol najväčší problém, prečo mi minule jedálničky vadili a nefungovali. Teraz s Radom to bolo o tom, že ja som prišiel do reštaurácie a dal som si kurací steak, hovädzie na hubách alebo kurací vrabec a nedal som si k tomu celú ryžu, ale dal som si polovičku ryže a viac zeleniny. Namiesto zemiakov som si dal zeleninu a v reštaurácií, kde sa chodím stravovať už vedeli, že mi majú dať menšiu porciu ryže alebo zemiakov a väčšiu porciu zeleniny. To mi vyhovovalo. Nemusel som riešiť či zjem len polovicu toho mäsa, bolo to mäso, ktoré mi neškodilo a mohol som ho pokojne zjesť. Doma, keď som mal voľné chvíle a varil som si sám tak to bolo o tom, že som robil rôzne mrkvové pyré, cuketové pyré, šalátiky s hruškou a rôznymi syrmi. Mäso stále bolo na prírodno alebo opečené na grile. Toto mne fungovalo, v ničom som sa neobmedzoval, mohol som jesť to čo bolo v reštaurácií na výber alebo som šiel na čínu a zjedol som len polovicu ryžu. Na raňajky som si dával smoothie. Doobeda som už nepotreboval jesť, jedol som 3krát do dňa a večer som sa nebál najesť. Večer som sa poriadne najedol a ráno som to šiel spáliť. V deň tréningu, keďže cvičím ráno som pred tréningom raňajky nemal. Fungovalo to a verím, že keď to fungovalo uplynulých 8 mesiacov bude to fungovať aj naďalej.

Ja sám nemám taký to problém, lebo ja variť viem a varím dobre. Väčšinou doma varím ja. Varím kreatívne, často inovujem, aby si jedlo nezunovalo. Ani ja som nemohol každý deň jesť rovnako šalát, špenát či rímsky šalát. Bolo to mdlé a o ničom, toto ľudí môže omrzieť. Ja som si, ale robil rôzne dressingy, ozvláštnil som si to nastrúhaním jablkom alebo hruškou, dal som si tam piniové oriešky, feta syr som si nastrúhal a už ten objem toho šalátu dostal trochu inú prichuť. Polieval som si to citrónovou a pomarančovou šťavou. Zamiešaval som tam olivový alebo tekvicový olej a fungovalo to. Nezunovalo sa mi to a stále som si to robieval s radosťou. Prišlo obdobie, kedy som si robili tekvicové pyré, to nám veľmi aj s manželkou chutilo. Nemal som problém so stravou, že by mi to nechutilo alebo, že by sa mi to nechcelo robiť. Naopak, bol som rád, že konečne jem niečo ľahké a aj keď som sa najedol do sýta nebolo mi ťažko a netrávilo mi to dlho. Jediný problém vidím v nákladnosti. Kupovať si každý deň špenát, listový šalát kým nebol aj vonku na záhrade. Je to určite nákladnejšie ako, keď si dám na večeru párky alebo vyprážaný syr. Ja, ale tým že som na sebe videl výsledky, mám rád kvalitné potraviny, nefajčím a nepijem som si povedal, že si budeme kupovať také potraviny, aby sme s nimi boli spokojný.

Toto nie je až také citelné, lebo tu 20 centov, tu 50 centov to človek až tak necíti, ale určite áno. Celkovo, keď som dokázal za deň zožrať sladkosti za 2 eurá tak ja som si za tie 2 eurá nakúpil šalát na dva dni, alebo na deň aj s manželkou. Ja osobne napríklad mäso nekupujem posledné 3 roky, lebo mám vlastné. Keď sa nad tým zamyslím možno len podvedomé sa mi zdá, že to bolo drahšie, lebo začal som kupovať šaláty, ktoré sú psíce drahšie, ale prestal som kupovať sladké, čím sa ten rozdiel vyrovnal. Popravde som to ani neriešil, peniaze neboli pre mňa až také dôležité. Prišli do môjho stravovania nové suroviny ako quinoa, chia semiačka, kokosový olej, ale nebolo to také zásadné ako keby som si mal stále kupovať hovädziu sviečkovú, to by bolo už citeľnejšie. Šunku som si stále kupoval tu najkvalitnejšiu s najväčším podielom mäsa, takže v týchto veciach sa nič nezmenilo. Začal som, ale naozaj kupovať menej sladkosti, prípadne som si kúpil len 80% čokoládu, ktorá mi spočiatku pripadala odporná a po dvoch mesiacoch mi už prišla ako super náhrada. Je zaujímavé lebo predtým som horkú čokoládu neznášal, už čokoláda na varenia, ktorá je 33% mi prišla veľmi horká. Musel som mať sladké čokolády. Prvé balenie horkej čokolády bolo o nastavení sa, že daný podiel cukru v čokoláde mi stačí. Potom si už vedel lepšie vychutnávať tu čokoládu a uspokojila ma.

Ja si dám rád a nepriberám. Na začiatku som mal metabolický vek 44 rokov, teraz mám 26. Teraz si toho môžem viac dovoliť, lebo som v lepšom stave ako to bolo pred tým. Rýchlejšie mi to spáli a nebojím si raz za čas dať koláč alebo segedínsky guľáš. Nemá to byť o tom, že ja budem teraz do konca života jesť len šaláty, aj keď mi to nevadilo. Sme, ale v prostredí, kde vás stále niekto s nie čím ponúka a ja nebudem teraz za šaša, že si nedám lebo chudnem. Dám si, ale viem, že chodím cvičiť a mám si to ako vykompenzovať. Takto som spokojný.

Stále je to o tom, že si podvedome musím strážiť to čo jem. Keby som teraz skončil s cvičením a začal s jedením chleba so šunkou na večeru, spadol by som naspäť tam, kde som bol pred tým. Ja teraz viem čo dokážem, keď nebudem jesť chleba, keď nebudem jesť horálku. Horálku som nemal od januára, ani čokoládu, ani nič také. Teraz viem, že keď priberiem 3kg, tak je preto lebo som porušil, nie nejaké drastické metódy. Znamená to, že som porušil základne princípy, ktoré som sa naučil, keď som začal cvičiť. Dáva mi to zmysel, že prirodzene, keď chcem jesť veľa sladkostí musím mať aj nejaký výdaj.

Mne nič nechýba, ja som nevysadil zo stravy veci, ktoré som miloval. To, že som vtedy jedol horalku, milku a čipsy, ešte neznamená, že som to miloval. Nie. Proste som to vysadil a bolo. Nemal som problém, že mi chýba čokoláda lebo som ju vysadil. Nie som nervózny z toho, že sa obmedzujem. Absolútne. Ani raz som nebol z toho nervózny. Veľmi rýchlo som to pochopil a tým, že som kuchár som vedel čo si môžem a čo nemôžem dovoliť jesť. Čo s čím môžem kombinovať, aby som si to jedlo obzvláštnil a aby to nebolo len o zaparenom kuracom steaku s anglickou zeleninou. Vedel som si to tak upraviť, aby som mal z toho aj pôžitok a zároveň, aby to bolo aj zdravé. Necítil som nervozitu a nepociťoval som ani chýbajúcu energiu. Práve naopak, bol som viac nakopnutý. Tým, že chodím cvičiť ráno som bol potom naštartovaný celý deň. Skôr mi ten deň začal, zacvičil som si a nemal som žiaden problém.

Keď som na diagnostike robil zdravotný dotazník, povedal som Radovi, hneď niekoľko zdravotných obmedzení, ktoré ale nebral vôbec tragicky. Ja mám problémy s chrbticou, s kolenami spôsobené mojím tancovaním stepu v minulosti. Rado zobral všetko v úvahu a navrhol, že skúsime problémové partia posilniť a ak bude nejaký problém tak cvik zmeníme tak, aby bolo všetko v poriadku a neboli zaťažované tie časti, ktoré boli problematické. Nakoniec bolo cvičenie natoľko pripôsobené, že len málo kedy sme museli nejaký cvik vymeniť lebo sa mi ozvala v nich bolesť.

No doteraz všetky športové aktivity, ktoré som robieval ako squaš, futbal som sa nepostavil na ihrisko kým som nemal na nohách ortézy s kovovou výstužou. Vyzeral som psice ako robokob, ale bál som sa, aby sa mi niečo nestalo. Na ľavom kolene mám roztrhnutý krížny väz a bál som sa, aby sa mi nič nestalo. Aj som vravel Radovi, že chcem začať s bandážmi, ale Rado navrhol, aby sme to aspoň skúsili bez nich, posilníme kolenné väzy a uvidíme ako na tom budem. No a nakoniec som na tom, tak že doteraz cvičím bez bandáži.

Tieto problémy sa mi neodstránili, ale podstatne zmiernili. Nebolieva má tak často chrbát. Problémy s chrbtom pripisujem svojej sedavej robote. Tím, že musím veľa sedieť je prirodzené, že má bude bolieť chrbát, keďže nestrečujem ani nič podobné. Často ma sekávalo v krížoch, aj teraz s tým mám problém, spôsobený posunutým stavcom. Každopádne si nepamätám, aby som s tým v poslednej dobe mal nejaký problém. V minulosti som pravidelne potreboval ísť na masáž kvôli bolestiam. Teraz už túto potrebu nemám, ak idem na masáž tak v rámci relaxu, ale nie preto, že ideme riešiť nejaký akútny problém.

Predstavujem si, že budem ďalej cvičiť a udržiavať si to čo viem, že na mňa funguje. Teraz už viem, že keď začnem priberať má to svoje dôvody. Buď to, že som poľavil citeľne v strave alebo som obmedzil pohyb. Ľudia ako ja, ktorý majú pred dispozície k priberaniu sa asi musia stále hýbať, aby to čo prímu zle, spálili. U mňa funguje asi to, že buď nebudem jesť nič zle a potom môžem obmedziť cvičenie alebo si dať aj koláč, ale potom ho musím niekde dostať zo seba von. To je možno to čo ľudia musia pochopiť, že na každú akciu je reakcia. Akcia je to, že dám koláč a reakcia, že buď to na mne ostane alebo musím to zo seba dostať vo fitku. Budem naďalej fungovať, budem naďalej zverencom Rada ak ma bude chcieť cvičiť.

Vtedy som niekoľko dní vynechal, lebo som šiel za manželkou do pôrodnice. No aj v pôrodnici ma manželka nútila ísť cvičiť, stále sa ma pýtala či som bol cvičiť a kedy idem znova. Podporovala ma a povedala mi, že pokojne choď cvičiť ja som v poriadku. Neznamená to, že ma vyháňala. Len ma ubezpečila, že je v poriadku, nič nepotrebuje a ja môžem bez výčitiek ísť cvičiť. Mala bola naozaj ukážková, neboli s ňou žiadne problémy, takže to nebolo o tom, že som musel byť 24hodín doma lebo sú s ňou problémy. Zvládali to sami s manželkou. Podstatné je aj to, že ja nemám pracovný čas určený. Takže ráno nemusím byť skoro v práci. Pre ľudí, ktorí majú daný pracovný čas a končia o štvrtej alebo piatej poobede by asi ďalšia hodina a pol mohla byť zásadná. Ja som si odcvičil počas dňa, keď mi to vyhovovalo v čase, keď som bol ako keby v práci. Poprípade som si odcvičil hneď skoro ráno a ten čas mi nikde nechýbal. Všetko to vychádzalo. Cvičenie nebolo na úkor rodiny alebo práce. Zvládal som lebo som vedel, že je to hodina, ktorú potrebujem pre seba a zvyšných 23 hodín mám na všetko ostatné počas dňa.

Ja som mal veľkú podporu z domu. Manželka vyslovene chcela, aby som šiel a cvičiť a dokonca bola nahnevaná, keď som nešiel cvičiť. Podporovala a hecovala. Keď už som sa na niečo dal, podporila ma. Nemal som problém, že nechoď lebo to stojí peniaze a podobne. Nie. Hovorila mi, chceš? Tak choď, ale rob to poriadne. A robil som to poriadne. Ona sa teší a začala tiež cvičiť.

To je veľmi dôležitý faktor. Je to ukážka toho, že keď niečo robíš, robíš to dobre lebo je to vidno. Keď ti niekto povie jak dobre vyzeráš v tom tričku, keď ti povie manželka ako dobre vyzeráš v tom tričku. Akurát včera som mal také tričko, ktoré som si obliekol v januári a bolo na mne nepekne obtiahnuté. Boli v ňom vidno partie, ktoré nemali byť vidno. Mal som ho oblečené včera a bolo mi doslova voľné. Hneď mi manželka povedala ako v ňom teraz dobre vyzerám. Rodina ma veľmi podporovala, pozdávalo sa im to. Kamaráti, priatelia na to tiež veľmi dobre reagujú, pýtajú sa na spôsob akým som to docielil. Pri ich otázke, no ale teraz musíš hladovať a dietovať im odpovedám no nemusím. Mám to tak nastavené, že nie je podstatné nejesť klobásu a slaninu, ale je podstatné jesť ju so zeleninou a bez pečiva. Podľa mňa je toto vzorec, ktorý na mňa fungoval a funguje. Dám si klobásu so zeleninou a syrom, ale bez pečiva. Musím povedať, že okolie na to reaguje veľmi dobre a veľmi dobre sa aj počúva, že človek dobre vyzerá. Ja som ten typ, ktorý si stále dal záležať na tom ako vyzeral a keď nastala situácia, že som si nemohol dovoliť 32 ani 34 rifle a 36tky mi boli akurát, tak som si povedal, že už nevyzerám dobre a musím s tým niečo robiť.

Je fakt, že ja počas tréningu bývam aj na telefóne niekedy. Sme v takom svete, že si myslíme, že nemôžeme nezdvihnúť telefón a nereagovať. Ja som toho asi takou obeťou. Ja som ten typ, že potrebujem riešiť veci hneď. Bolo to, ale aj o tom, že som nejaký problém tak som si ho vybil na pajácovi (boxovacia figurína) v telocvični. Bola to pre mňa psychohygiena a aspoň trochu som vypadol zo svojho typického prostredia. Keď som mal toho v práci veľa, tak som radšej šiel do posilňovne, aby som trošku tu hlavu vypol, načerpal nových síl a aby sa mi to v hlave trochu ukľudnilo. Potom som šiel naspäť do práce alebo k rodine. Z pohľadu psychodygieny to má naozaj veľký význam takéto cvičenie alebo venovanie sa sebe. V minulosti to bol pre mňa squash alebo futbal, ktorí plnili túto úlohu. Na to je to cvičenie naozaj dobre.

Môj tréner je Radoslav Cabúk, ktorého poznám z fotiek ako opáleného, vyrysovaného so svetlou tvárou, ako kulturistu. Aktuálne ako kulturista nevyzerá, myslím že nemá ani takéto ambície. Podstatné je to, aby sa cítil dobre a išiel aj príkladom. Pre mňa je dosť podstatné, aby tréner išiel aj príkladom. Tréner musí isť príkladom svojmu zverencovi, lebo nemôžem ja trénovať ak mám na sebe to čo mať nemám. Môžem byť obrovský, ale nie z tuku, ale zo svalov. To sa mi aj páči, že v posilňovni najčastejšie tréneri bývajú obrovský, nabúchaný, ktorí sa nezmestia do 60tky zárubne alebo 80tky lebo sú taký široký. To je pre mňa, ale také ukazovadlo, že nemusí človek vyzerať ako Hulk, aby vedel dobre cvičiť a viesť svojho zverenca. Ja som spokojný a odporúčam svojím známym, aby tí ktorí chcú isť niekam cvičiť skúsili určite realfit.